Osobnosti

František Abaffy (1732-15.3.1817)

politik, cestovateľ, revolucionár, publicista

Študoval právo, filozofiu, históriu, literatúru a najmä jazyky na univerzite v Pešti a v Trnave. Hospodáril na rodinných majetkoch v Hornej Lehote a v Mokradi. V rokoch 1760-1770 bol oravským podžupanom. V rokoch 1772-1789 precestoval takmer celú Európu. Kvôli cestovaniu sa vzdal funkcie podžupana Oravskej stolice. Počas svojich ciest po Európe sa oboznámil s osvietenským hnutím a stal sa jeho horlivým prívržencom. Bol jedným z popredných slobodomurárov. Taktiež sa mu pripisuje autorstvo slovenskej a maďarskej parafrázy Marseillaisy.

V rokoch 1790-1791 bol jedným z vyslancov - ablegátov Oravskej stolice v Uhorskom sneme. Pre svoje názory a pre účasť na Martinovičovom sprisahaní bol v roku 1794 zatknutý, no o rok ho prepustili. Musel ujsť do USA. Po návrate bol znova uväznený, krátko pred smrťou oslobodený.

Bol aj literárne činný, pod svojím menom i anonymne vydával spisy, letáky a deklarácie, v ktorých podrobil kritike panujúce pomery v súvekom feudálnom Uhorsku. Ako osvietenský racionalista hlásal vieru v rozum a propagoval návrat k prostému životu. Jeho satirické a ironické práce dal vládnuci režim spáliť.

Aristíd Abaffy (11.7.1799 - 15.6.1861)

šľachtic, národnohospodár, statkár

Po štúdiách hospodáril na rodinnom majetku a pôsobil v správe Oravskej stolice. Roku 1840 sa stal poslancom uhorského stavovského snemu. O približne štyri roky sa stal podžupanom Oravskej stolice. Počas povstania v rokoch 1848-1849 varoval Janka Matúšku, že má naň zatykač - aby okamžite ušiel z mesta. V roku 1860 sa stal poslancom za bobrovský okres a predsedom Učenej spoločnosti oravskej. Pochovaný je v Hornej Lehote.

Libor Jozef Mattoška (2.10.1891 - 30.9.1958)

františkánsky páter, zakladateľ katolíckych spolkov, spisovateľ, redaktor

Vlastným menom Jozef Holica. Výročná správa malackého gymnázia priniesla, že jeho matka bola na návšteve v Likavke, kde sa jej narodil syn Jozef. Detstvo prežil v Hornej Lehote. Už ako žiak ľudovej školy vynikal. Po odporučení jeho učiteľa na ďalšie štúdium mu tieto možnosti vytvoril gvardián františkánskeho kláštora v Trstenej Ľudovít Potocký. Po ukončení trstenského gymnázia vstúpil dňa 3.9.1906 v Trnave do rehole sv. Františka a prijal rehoľné meno Libor. Teológiu vyštudoval v Bratislave, kde bol 4.2.1914 vysvätený za kňaza.

Po prvej svetovej vojne učil slovenský jazyk na Meštianskej škole v Malackách. Bol spolupracovníkom poprevratového časopisu Osveta, ktorý redigoval Dr. Ivan Dérer. Roku 1925 začal vydávať časopis Priateľ dietok. Do časopisu prispievali viacerí slovenskí spisovatelia, ako aj deti (napr. národný umelec Vincent Hložník). Posledné roky svojho života prežil ako administrátor Spišskej Teplice. Zomrel 30.9.1958 v ružomberskej nemocnici, pochovaný je v Spišskej Teplici.

Žofia Thielová (1895 -1943)                                                        

učiteľka a poetka

Básnický pseudonym prijala Magda. Veľa čítala, učila sa cudzie reči, pozorovala život. Napísala okolo 150 básní  a básnickú zbierku "Kytice" zloženú z piatich častí. Vyučovala v Odoríne pri Ružomberku. Z polštiny preložila "Mesiac Panny Márie". V Antológii mladej slovenskej poézie jej uverejnili básne: "Sen na stavbe a Starenka". V oboch poukazuje na nerovnosť ľudí, zastáva sa chudoby. Ďalšia literárna činnosť Thielovej je doteraz neznáma. Neuverejnenú pozostalosť po Thielovej odovzdali básnikovi T. H. Florinovi. 

"Zablúdená hľadám cesty smer,
chcem domov z púšte víru
ja, opustená Evy z dcér."

Mária Darina Vrbická  (19.7.1908 - 21.12.1969)                      

Rehoľná sestra menom: Davina

Narodila sa vo Vaňovke, ako 6 ročná sa prisťahovala do Hornej Lehoty. Vstúpila do rádu Karola Boromejského, neskôr pôsobila na Velehrade. Zomrela a pochovaná ja vo Frýdku Místku.

Cecília Palková (13.7.1907 - 1974)                                           

Rehoľná sestra, menom Mária Radomila

Norodená v Hornej Lehote, 16.12.1926 vstúpila do rádu Karola Boromejskéha a 13.3.1935 zložila večné sľuby. Pôsobila ako zdravotná sestra. Zomrela v roku 1974 v Znojme-Hradišti, kde je aj pochovaná.

vdp. Andrej Polák (19.3.1925 - 7.7.2002)                                 

kňaz, misionár

Cítiac duchovné poslanie vstúpil v roku 1946 do saleziánskeho domova v Šaštíne. Rehoľné sľuby zložil v tom istom roku v Hronskom Beňadiku. V apríli 1950 bol odvlečený do Podolínca. V roku 1951 ušiel  s priateľmi do Talianska.Tam vyštudoval a v roku 1958 bol vysvätený za kňaza v Turíne. Bol misionárom v Libanone a v Egypte. Prvé pôsobisko bolo v Alexandrii, neskôr v Káhire. Pôsobil ako vicedirektor technickej školy v Káhire. Podieľal sa na výchove vyše 2000 chlapcov zo severnej Afriky. Ovládal latinčinu, taliančinu, nemčinu, francúzštinu, angličtinu a čiastočne arabčinu. Zomrel 7.7.2002 a pochovaný je na cintoríne v rodnej obci.